Blog

Pocit nekomfortu, svrbenie či pálenie v lýtkach. Poznáte to aj vy? Prvé signály ochorení lýtok berieme niekedy na ľahkú váhu a k lekárovi nás dovedú už len silné bolesti či kŕče.
Náš chirurg, MUDr. Július Muranský, MPH. odpovedá na vaše najčastejšie otázky o ochoreniach lýtok, ich príčinách a liečbe.

Aké sú typické príčiny ochorení lýtok?

Príčiny môžu byť veľmi rozmanité. Patria k nim napríklad nosenie nevhodnej obuvi, nedostatok pohybu, preťaženie, zlá životospráva, znížená citlivosť nervov (hlavne u diabetikov), dlhodobé priškrtenie nervov, genetická predispozícia atď. Vo všeobecnosti rozlišujeme cievne, neurologické a ortopedické ochorenia lýtok, pričom cievne ochorenia sa ďalej delia na žilové a tepnové. Všetky z nich majú svoje špecifické príčiny a príznaky.

Ktoré ochorenia lýtok sú najčastejšie?

Najčastejšie sú určite žilové ochorenia, ktorými trpia prevažne ženy nosiace vysoké opätky. Výnimkou však nie sú ani muži, nakoľko pri žilových ochoreniach má veľký vplyv genetika, teda dedičná predispozícia. Pacienti majú najprv pocit diskomfortu, presnejšie pocit ťažkých, nepokojných či opuchnutých nôh. Neskôr sa môžu pridať kŕče, zhoršujúce sa večer a v noci. Z tohto je odvodené aj samotne označenie ochorenia kŕčové žily. Pokročilejším štádiom žilového ochorenia sú vredy predkolenia. Ide o dlhodobo otvorené rany, ktoré často hnisajú a nehoja sa. Nepríjemne obťažujú pacienta, zapáchajú a výrazne tak ovplyvňujú kvalitu jeho života.
Druhú skupinu tvoria tepnové ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatku priameho prívodu kyslíka v krvi. Ich typickým príznakom je bolesť po záťaži lýtka, najmä po intenzívnejšej chôdzi či behu. Pacient po prejdení istej vzdialenosti dostane kŕče či prudké bolesti. Sú natoľko silné, že ho prinútia zastaviť sa. Pacient si musí chvíľu odpočinúť a potom môže pokračovať ďalej. Počas prestávky sa krv znovuzásobí cez zúžené riečište, doplní sa kyslíkom, odčerpajú sa živiny a pacient vie zase prejsť istú vzdialenosť.

A čo neurologické a ortopedické ochorenia?

Pri neurologických ochoreniach lýtok ide najčastejšie o zníženú citlivosť na základe diabetu (cukrovky). U diabetikov sú poškodené nervy, je znížená ich citlivosť, a tým pádom sa končatiny ľahšie porania.
Ďalším typom neurologických bolestí sú vyžarujúce bolesti z oblasti krížov alebo chrbtice. Dochádza k nim pri dlhodobejšom priškrtení nervov. Jeho typickým príznakom je opuch, pacient pociťuje nepríjemný tlak a bolesť. Ak ťažkosti trvajú dlhšie, nervové štruktúry sú menej prekrvené a dochádza k ich poruchám, vrátane porúch vodivosti. Vtedy vzniká tzv. neuropatická bolesť, teda bolesť z poškodenia nervov.
K ortopedickým ochoreniam patria hlavne bolesti kĺbov, ktoré sa môžu prenášať do celých lýtok až nôh.

Akého lekára by sme mali navštíviť pri problémoch s lýtkami?

V prvom rade by sme mali vyhľadať svojho obvodného lekára, ktorému by sme mali podrobne opísať svoje zdravotné ťažkosti. Na základe nich nás lekár ďalej odporučí na odborné cievne, neurologické a ortopedické vyšetrenie.
V ambulancii cievneho chirurga určite počítajte s Dopplerovským vyšetrením ciev a/alebo klasickým ultrazvukovým vyšetrením nôh. U neurológa vás čaká neurologické fyzikálne vyšetrenie pomocou špeciálnych neurologických nástrojov. Ortopedické vyšetrenie má niekoľko častí. Kĺby, väzy či šľachy sa vyšetrujú najprv klinicky, čiže zrakom lekára. Skúsený ortopéd už v priebehu pár sekúnd rozpozná patologické zmeny resp. známky poškodenia. Pri tzv. funkčnom vyšetrení lekár zisťuje rozsah hybnosti v danom kĺbovom systéme. Ďalej nasledujú vyšetrovacie metódy v zmysle stresových faktorov, ktoré pomáhajú zistiť silu väzov a stabilitu kĺbov.
Podľa potreby sa ešte môžu doplniť zobrazovacie vyšetrenia, ako napríklad röntgenologické vyšetrenie, magnetická rezonancia, CT alebo ultrazvukové vyšetrenie.

Ako sa liečia ochorenia lýtok?

Metódy liečby závisia od konkrétneho druhu ochorenia. Vo všeobecnosti rozlišujeme konzervatívne a operačné metódy liečby.
Pri žilových ochoreniach využívame v rámci konzervatívnej liečby hlavne medikamentóznu liečbu a bandážovanie. K operačnej liečbe pristupujeme len vtedy, keď konzervatívna liečba zlyhá. V súčasnosti robíme chirurgické odstraňovanie žíl (tzv. stripping), laserovú operáciu kŕčových žíl a lepenie žíl, ktoré je dnes najmodernejšou metódou liečby. Zákrok sa robí v lokálnom znecitlivení, takže pre pacienta je bezbolestný. Trvá približne hodinu a hneď po ňom sa pacient môže vrátiť do bežného života. Výhodou lepenia kŕčových žíl je okamžitý efekt, bez potreby hospitalizácie či PN. Na rozdiel od strippingu na nohách nezostávajú žiadne jazvy.
Konzervatívna liečba tepnových ochorení spočíva v užívaní vazodilatačných liekov, ktoré roztiahnu priemer ciev. Okrem toho sú vhodné aj protizrážanlivé lieky, teda lieky účinkujúce proti trombóze. Sú veľmi dobrou prevenciou vytvorenia krvných zrazenín, ktoré môžu spôsobiť upchatie ciev.
V rámci konzervatívnej liečby odporúčame pacientom veľa chodiť. Vhodné sú niekoľkohodinové prechádzky, čím častejšie, tým lepšie. Cieľom je stimulácia organizmu k vytváraniu nových tepnových spojení. Nové tepny dokážu prepojiť tepnový systém natoľko, že pôvodné tepny ani nie sú potrebné a človek dokáže prežiť život bez výraznejších ťažkostí a bez operácie. V prípade, že táto liečba zlyhá, pokračujeme tzv. intervenčnou rádiológiou. Do tepny zasunieme katéter a prečistíme jej upchatú časť, prípadne ju roztiahneme. Poslednou možnosťou je klasická chirurgická liečba, pri ktorej sa prepájajú jednotlivé úseky a používajú sa umelé žilové transplantáty, ktoré nahradia zúžené tepny.
Konzervatívna liečba pri neurologických ochoreniach lýtok pozostáva z vitaminóznej terapie a medikamentóznej liečby. Cieľom je znižovanie zápalov, opuchu a pocitu tlaku. Pri operačnej liečbe sa väčšinou riešia medzistavcové platničky prípadne stabilizácia chrbtice.
Pri ortopedických ochoreniach lýtok sa sústredíme na zníženie preťaženia daného kĺbu, zníženie zápalu a zlepšenie výživy kĺbu. V prípade vážnejšieho poškodenia sa pristupuje k operačnej liečbe, konkrétne k artroskopickým operáciám alebo náhrade kĺbov umelými materiálmi.