Blog

Malé či veľké, jeden alebo viac … Žlčníkové kamene nás môžu poriadne potrápiť, a to bez ohľadu na ich veľkosť či množstvo. Náš chirurg, MUDr. Július Muranský, MPH. odpovedá na vaše najčastejšie otázky súvisiace s príznakmi, liečbou a rizikami žlčníkových kameňov.

Čo sú žlčníkové kamene a prečo vznikajú?

Žlčníkové kamene, odborne presnejšie žlčové kamene, sú stvrdnuté súčasti žlče. Majú veľkosť od niekoľko milimetrov až do niekoľko centimetrov. Zatiaľ najvačší, čo som videl, mal okolo 7 – 8 centimetrov. Kamene sa môžu usadiť v žlčníku alebo žlčových cestách, pričom rozlišujeme 2 druhy: cholesterolové a pigmentové (tzv. bilirubínové). V praxi sú jednoznačne častejšie cholesterolové kamene, ktoré sa vyskytujú asi v 80% – 90% prípadov. Príčinami ich vzniku sú zmeny v zložení žlče (presýtenie žlče cholesterolom), poruchy vyprázdňovania žlčníka či žlčovodov a tvorba kryštálov cholesterolu v žlči (tzv. nukleácia). Vplyv však môžu mať aj ochorenia pečene a žlčníka (napr. chronické zápaly).

Ako zistíme, že máme žlčníkové kamene?

Mnoho pacientov má dlhší čas žlčníkové kamene a vôbec o nich nevedia. Prítomnosť kameňov zistia iba náhodne pri vyšetreniach brucha (ultrazvuk, CT a MRI) alebo pri žlčníkovom záchvate. Jeho prejavom je silná a veľmi nepríjemná bolesť pod pravým rebrom s vyžarovaním do pravej lopatky. Bolesť vzniká, keď sa žlčník snaží vypudiť žlč potrebnú na trávenie mastnejších jedál. Kvôli prekážke, ktorou je žlčníkový kameň/kamene, to však nedokáže. Dĺžka trvania záchvatu je individuálna. Môže to byť niekoľko minút, ale aj hodín. Bolesť nie je nepretržitá, ale prichádza vo vlnách (sínusoida – bolí, nebolí, bolí, nebolí …). Nakoľko ide o veľmi silnú bolesť, pacienti vnímajú návštevu lekára častoktát ako záchranu. V žiadnom prípade neodporúčam snažiť sa preliečiť žlčníkový záchvat sám/sama doma. Pri vyššie uvedených príznakoch rozhodne treba čo najskôr vyhľadať lekára.

Kedy by mal pacient navštíviť lekára?

Na lekára by sme sa mali obrátiť už pri najmenšom podozrení na žlčníkový záchvat. V žiadnom prípade by sa pacient nemal spoliehať na to, že záchvat prejde sám resp. že si ho sám prelieči.
Lekár pacienta dôkladne vyšetrí a stanoví diagnózu. V prípade pozitívneho nálezu je cieľom najprv žlčník upokojiť a až potom ho operovať. Dovtedy je pacient na diéte, môže to trvať niekoľko dní ale aj týždňov. Počas tohto obdobia sa musia zo stravy vylúčiť mastné jedlá. Dôležitý je pravidelný pitný režim dostatočného množstva tekutín a konzumácia diétnych jedál.
Po konzultácii s lekárom je na zmiernenie bolestí vhodné úžívanie tzv. spazmolytík – liekov, ktoré uvoľňujú hladkú svalovinu žlčníka.

Keď má pacient žlčníkové kamene, musí automaticky podstúpiť operačný zákrok?

Žlčníkové kamene predstavujú vždy potenciálne riziko. Konkrétne v prípade väčších kameňov hrozí prederavenie žlčníka a takisto vycestovanie kameňov zo žlčníka do žlčovodu či do spoločného vývodu žlčovodu a pankreatovodu. Ak nastane upchatie v mieste, kde sa spájajú, môžu vzniknúť život ohrozujúce ochorenia – pankreatitída a žltačka. Nebezpečné sú však nielen veľké, ale aj malé žlčníkové kamene. Nakoľko sú neživé a nemajú obranyschopnosť voči baktériám, môžu vyvolávať zápaly žlčníka a byť ich opakovaným zdrojom. Keď sú žlčníkové kamienky malé, môže vznikať v žlčníku tzv. blato. Medzi kamienkami sa usídľujú baktérie, ktoré sa môžu kedykoľvek rozmnožiť a vytvoriť zápal.

Aké metódy liečby sa v súčasnosti využívajú pri problémoch so žlčníkovými kameňmi?

Pri výskyte žlčníkových kameňov sú najmodernejšími metódami liečby laparoskopická operácia žlčníka a ERCP. O konkrétnej metóde rozhoduje predovšetkým lokalizácia kameňa/kameňov. Ak sa kameň nachádza v žlčníku, robí sa laparoskopická operácia. Ak sa kameň nachádza v žlčovode, pristupujeme k metóde ERCP.
Klasické otvorené operácie by sa mali realizovať len pri komplikáciách alebo vážnych nálezoch na žlčníku. Dôležitá je dôkladná diagnostika ešte pred operáciou, na základe ktorej lekár zhodnotí, či sa žlčník odstráni laparoskopicky alebo klasickou otvorenou metódou. Je však možné, že aj počas operácie nastanú komplikácie a z laparoskopickej operácie musí lekár prejsť na klasickú otvorenú operáciu žlčníka. Operatér by mal predovšetkým dobre načasovať operáciu, aby bol žlčník v kľudovom štádiu. Pri zápale totiž hrozí vyššie riziko komplikácií. Žlčník ako ľudský orgán nie je pre život človeka nevyhnutný, preto keď sú v žlčníku nahromadené žlčníkové kamene, vyberá sa celý žlčník. Po odstránení žlčníka odteká žlč do dvanástnika. Rozdiel je len v tom, že žlč sa nekumuluje, ale odteká kontinuálne. Po operácii sa teda mení spôsob trávenia.
Pri metóde ERCP odstraňujeme kamene endoskopickou metódou. Cez ústa a žalúdok sa zavedie tzv. gastroskop/duodenoskop – pracovný port s optikou. Takto je možné dostať sa až do žlčovodov a vytiahnuť kameň resp. narezať tzv. Oddiho sfinkter, a tým pádom sa žlčové cesty uvoľnia. Následne dochádza k obnoveniu odtoku žlče a pankreatických vývodov. Touto metódou je možné odstrániť kamene zo žlčových ciest. Pokiaľ ale nejaké ostanú v žlčníku, žlčník ich môže opäť vypudiť a byť tak ložiskom ďalších žlčníkových kameňov.

A čo babské rady, pomáhajú pri liečbe žlčníkových kameňov? Dajú sa kamene vyplaviť zo žlčníka prípadne rozpustiť resp. rozbiť laserom či liekmi?

Kyselina urzocholová môže rozpustiť niektoré druhy kameňov, ale nie je to na 100%. Ak sa žlčníkové kamene nerozpustia do 2 mesiacov, jediným možným riešením je už len operácia. Čo sa týka babskýh rád, z môjho pohľadu ide len o pokusy, nakoľko počas svojej praxe som ešte nevidel pacienta, u ktorého by to pomohlo.
Laserom sa žlčníkové kamene odstrániť nedajú. Existuje ale tzv. ultrazvuková litotripsia, pri ktorej sa žlčníkové kamene rozbijú na menšie kamienky. Sú ostrejšie a preto pri nich hrozí vyššie riziko zaklienenia. Z tohto dôvodu sa spomenutá metóda pri liečbe žlčníkových kameňov neujala a nepoužíva sa. Používa sa len pri obličkových kameňoch, ktoré sa dajú pomocou nej jednoduchšie vyplaviť.

Môžu žlčníkové kamene vyvolať rakovinu?

Rakovina žlčníka prípadne žlčovodov je skôr raritnejším druhom rakoviny. V praxi sa s ňou stretávam približne raz za 3 až 5 rokov. Príčiny môžu byť chronická infekcia, genetická predispozícia, nezdravé stravovanie (hlavne nadmerná konzumácia údenín) pričom ide vždy o spojenie viacerých faktorov. Jedným z nich môžu byť aj žlčníkové kamene a s nimi spojené chronické dráždenie.
Najčastejšie nádorové ochorenie spájané so žlčovými cestami sú nádory pankreasu, ktoré upchávajú žlčové cesty, a to spôsobuje ožltnutie pacienta. Ožltnutie nie je spevádzané bolesťou ani kolikou.

Čo môžeme urobiť preto, aby sme nezataťažovali svoj žlčník?

Vhodná je určite zdravá strava, predovšetkým konzumácia surového ovocia, zeleniny a potravín bohatých na vlákninu (ovsené vločky, jablká, sušené slivky, chia semienka atď.) Jedzte potraviny s nízkym glykemickým indexom a snažte sa vylúčiť zo svojho jedálnička alebo aspoň minimalizovať koncentrovaný cukor v kombinácii s koncentrovaným tukom (napr. sladké dezerty plnené tukovým krémom). Vyhýbajte sa prejedaniu a takisto drastickým diétam, ktorých jediným výsledkom je jo-jo efekt. Nikdy nejedzte studené potraviny vybraté priamo z chladničky a každé ráno začnite kvalitnými raňajkami.
Nezabúdajte takisto na dostatočný pitný režim (odporúča sa hlavne voda a bylinkové čaje) a primeranú fyzickú aktivitu.

V čom spočíva žlčníková diéta? Ktoré jedlá sú dovolené a ktoré zakázané?

Pacientom odporúčam vždy jesť častejšie a v menších množstvách. Vhodné sú celozrrnné produkty s vysokým obsahom vlákniny, zelenina a ovocie bohaté na vlákninu (ideálne bez šupiek), citrusové šťavy, ryby, chudé mäso (napr. morčacie, kuracie a teľacie), ryža a zemiaky. Na dochutenie jedál použite korenie ako rasca, fenikel, bobkový list, vanilka či škorica. Spomedzi olejov určite uprednostnite kvalitný olivový olej.

Zakázané potraviny sú tieto:
– vysmážané, pikantné, korenené a presolené jedlá s výraznou chuťou,
– čerstvé pečivo a chlieb, kysnuté cesto, palacinky a šišky,
– cukrárske výrobky, čokoláda a kakao,
– omeleta, praženica, konzervy a kompóty,
– zelenina: kapusta, hrach, fazuľa, kel, kaleráb a reďkovka,
– ovocie: všetky druhy ovocia s obsahom drobných zrniečok (maliny, ostružiny, ríbezle, čučoriedky, jahody, figy, hrozno …),
– mäso: kačica, hus, mastné ryby, salámy, klobásy a oškvarky,
– nápoje: čierna káva, alkohol, chladené nápoje a bublinkové nápoje.